Obec Prečín

Obec Prečín je charakteristická chránenou prírodnou pamiatkou v správe CHKO Strážovské vrchy, Prečínskou skalkou, ktorá je tiež navrhovaným vtáčím územím. V okolí obce v miestnej časti Zemianska Závada sa nachádzajú Závadské jaskyne patriace do katastra obce Dolný Moštenec.

Prečínska skalka je vyhlásená v roku 1994 za chránenú prírodnú pamiatku. Oblasť patrí pod chránenú krajinnú oblasť Strážovské vrchy. Je to skalná dominanta o rozlohe 3,78 ha. Je budovaná najmä súvrstviami paleogénnych zlepencov so zvetralými skalnými útvarmi. Predmetom ochrany je zachovanie morfologicky zaujímavého súboru skalných útvarov karbonátových zlepencov a brekcií s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov. Všetky vyššie vymenované MCHÚ sú obľúbenými horolezeckými terénmi. Horolezectvo je usmerňované v podobe rokovaní s členmi organizácie JAMES, ktorým sa pravidelne udeľuje výnimka MŽP SR. Časť lezeckých ciest propagovaných v horolezeckých sprievodcoch je povolených len sezónne, niektoré sú úplne zakázané. Lezenie je možné od 1.7 do 31.12. Prečínska skalka sa nachádza za obcou, kde po ľavej strane vystupuje z lesa úzky skalný pás, na konci ktorého je skalná veža s dobre viditeľným krížom. Po pravej strane nad cestou vystupuje skalná veža Nepránka. Piesčitý zlepenec bez dostatočného členenia s malou mechanickou odolnosťou poskytuje veľmi namáhavé lezenie po ostrých dierkach v stenách vysokých nie viac ako 20 metrov. Z lezeckého hľadiska Prečínske skaly rozdeľujeme do 8 sektorov:

Severná strana
Mučiareň
Kaňon
Pod Lipou
Veľká stena
Zákutie
Brána
Nepránka

Orientácia v oblasti je jednoduchá, na skale sú napísané všetky názvy ciest. Lezenie je povolené od 1.7. do 31.12.
 

Závadské jaskyne

Závadské jaskyne sa nachádzajú v južnej časti Súľovských vrchov, južne od obce Zemianska Závada na západnom svahu vrchu Skálie (714 m). Polohou jaskyne patria do katastrálneho územia obce Horný Moštenec.

Veľká Závadská jaskyňa (Veľká temná jaskyňa, 607 m n. m.) dosahuje dĺžku 100 m. Jej hlavná chodba sa vytvorila pozdĺž výraznej tektonickej poruchy. Malá Závadská jaskyňa (Malá temná jaskyňa, 602 m n. m.) dlhá 45 m je takisto vytvorená pozdĺž výrazných tektonických porúch. Detailný opis morfológie a genézy, ako aj výplní oboch jaskýň podávajú Janáčik (1963) a Droppa (1980). Medzi týmito jaskyňami sa údajne nachádza tretia jaskyňa, na ktorú upozorňuje Bukovinský (1954). V týchto miestach tamojší jaskyniari odstraňovaním sedimentov odkryli časť predpokladanej jaskyne.

Veľká i Malá Závadská jaskyňa predstavujú horizontálne jaskyne asi 80 m nad dnom Temnej dolinky Sčasti sa skladajú z lomených chodieb, ktoré menia smer pozdĺž križujúcich sa tektonických porúch. Z čiastkových jaskynných úsekov dĺžkou výrazne dominuje hlavná líniová chodba Veľkej Závadskej jaskyne.

V sedimentoch uložených na podlahe jaskynných chodieb je množstvo autochtónnych okruhliakov uvoľnených zo stropu a stien následkom rozpustenia, prípadne mechanického rozrušenia tmelu zlepencov, resp. oddrobená zlepencová sutina premiešaná hlinou. Miestami vidieť zrútené bloky zlepencov. Zo sintrových výplní sa vytvorili stalagmity, sintrové náteky na stenách, ako aj krátke stalaktity či sintrové jazierka.
 

• lokalita "Nadskalie " - juhozápadná časť vrchu Nadskalie
• lokalita "Údolie potoka Domanižanka" - zahrnuje údolie Potoka Domanižanka v katastrálnom území Zemianska Závada, Počarová, a Domaniža (mimo spádového územia sídla Prečin) a bočná dolina v smere Zemianska Závada.